HoreSrdcia.org

Víno ponúka svet, avšak nikdy nie nepomiešané. To, čím opojí, pomieša so žlčou.

Zneľúbi sa to najlepšie, lebo je pomiešané s tým najhorším. Zlý úmysel nakazí tie najlepšie skutky. Konaj ich tak, aby si im nič neprimiešal z nevôle, pokrytectva, zo sebeckosti, alebo samolásky!

O účasti na Tridentskej svätej omši

Aby sme sa Tridentskej svätej omše ako pravej nekrvavej obety Pána s nábožnosťou zúčastnili, musíme si uvedomiť, že svätá omša je tá istá obeta, ktorá bola na Hore Kalvárii obetovaná, iba s tým rozdielom, že na Kalvárii bola preliata skutočná krv Ježiša Krista, pri svätej omši sa však preliatie len naznačuje. Keby si obety na Hore Kalvárii bol prítomný býval: s akou nábožnosťou a s akým pohnutím by si sa tej vznešenej obety sv. omše zúčastňoval! Oživ teda v sebe vieru a uváž, že tá istá obeta sa koná teraz na oltári, a že túto obetu neprináša iba kňaz, ale aj všetci prítomní, takže v istom zmysle všetci o úrad kňazský pri svätej omši sa delia, pri ktorej jednému každému z nás zásluhy z utrpenia Pána sa privlastňujú.

Ďalej musíme uvážiť, že obeť omše svätej ustanovená je zo štyroch príčin:

a. Pre oslavu Božiu;
b. Ako zadosťučinenie za hriechy naše;
c.  Pre vďaky činenie za dary Božie;
d.  Na dosiahnutie milostí Božích.

A tak je naznačený spôsob, ako by sme mali na svätej omši prítomní byť, aby sme pri nej veľké požehnanie nadobudli.

1. Najprv býva Boh skrze Bohočloveka Ježiša Krista, ktorý sa pri svätej omši obetuje, neskonale oslávený, viac ako keby Mu životy všetkých ľudí i anjelov boli obetované.

2. Po druhé, prináša sa obetovaním Ježiša Krista pri svätej omši Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy všetkých ľudí, zvlášť všetkých prítomných; týmto sa hlavne privlastňuje ovocie tej istej Božskej krvi, ktorá ako cena vykúpenia nášho na Hore Kalvárii vyliata bola. Podľa toho dostáva sa Bohu každou svätou omšou väčšieho zadosťučinenia za viny naše, než ktorýmkoľvek iným dobrým skutkom. Musíme si však dobre uvážiť, že hoci obeť svätej omše sama o sebe má cenu neskonalú, predsa ju Boh iba v miere obmedzenej prijíma, a síce vždy podľa duchovnej hodnoty tých, ktorí prítomní sú; preto je spasiteľné viac svätých omší sa zúčastniť.

3. Po tretie, vzdávame Bohu pri svätej omši hodne vďaky za všetky prijaté dobrodenia.

4. Po štvrté, pri svätej omši môžeme dosiahnuť všetky milosti, ktoré sebe alebo iným vyprosujeme. Sme nehodní milosť prijímať; Ježiš Kristus dal nám však prostriedok skrze ktorý sa milosťou hodnými stať môžeme: je to obeť svätej omše, pri ktorej Otca nebeského v mene Jeho prosiť máme a pri ktorej s prosbami našimi On sám prosby svoje spája.

S akou dôverou by si sa modlil, keby si istotne vedel, že Matka Božia so všetkými blahoslavenými nebešťanmi s tvojou modlitbou spája svoje modlitby! Vedz ale, že keď skrze obeť svätej omše Boha vrúcne za milosť prosíš, Ježiš Kristus s Tebou a za Teba prosí, On, ktorého samotného modlitba neskonale viac zmôže, než modlitba všetkých svätých v nebi; vedz, že sa za teba nielen modlí, ale že za teba aj zásluhy svojho prehorkého utrpenia obetuje!

 

Modlitba pred spytovaním svedomia

Duchu Svätý, Bože, ktorý poznáš ľudské srdce do do jeho posledných záhybov, a máš moc nad ním, k tebe sa utiekam a prosím Ťa, svojou milosťou predchádzaj a sprevádzaj moju prípravu na sv. spoveď, aby som bol hodný prijať dobrodenie Božieho milosrdenstva vo sviatosti pokánia. Daj mi poznať a precítiť, kto je Boh, ktorého som urazil, a kto som ja, ktorý som zhrešil, vnukni mi cit zodpovednosti pred Bohom za svoj život a všetko moje počínanie, oživ mi svedomie a osviež mi pamäť, aby som poznal svoje hriechy, obmäkči mi srdce, aby som pocítil ich neprávosť, skrúšene ich ľutoval, úprimne ich vyznal a pomocou Tvojej milosti znova sa vzchopil k lepšiemu životu. Skrze Krista Pána, ktorý mi svojou smrťou získal veľké dobrodenie sviatosti pokánia. Amen.

Bože, buď milostivý mne hriešnemu! (500 dní odpustkov)
Predrahý Ježišu, nebuď mi sudcom, ale spasiteľom! (300 dní odpustkov)

Spytovanie svedomia

Kedy som sa posledný raz spovedal? Dobre som si vyspovedal svedomie, vzbudil som ľútosť a predsavzatie, dobre, úprimne som sa vyspovedal? Splnil som uložené zadosťučinenie? Usiloval som sa splniť urobené predsavzatie?

Zoznam hriechov podľa Božích a cirkevných prikázaní

Duševné zrkadlo

I. Neveril, alebo pochyboval som v niektorú pravdu viery? Počúval som so záujmom reči proti viere? Zaprel som vieru (hľadel som slovom alebo správaním vzbudiť dojem, že som nie kresťan-katolík)? Hanbil som sa za náboženské úkony? Prestúpil som príkaz Boží alebo cirkevný z bázne pred ľuďmi? Zúčastnil som sa na protináboženských alebo inovereckých prejavoch? Som členom protináboženských spolkov, organizácií? Čítal som, iným som odporúčal čítať a mal som cirkevne zakázané knihy alebo vôbec knihy, časopisy, články, hoci nie výslovne zakázané, ale škodlivé viere a mravom? Zúčastnil som sa na nekatolíckych bohoslužbách? Oddával som sa zúfalým myšlienkam, že mi Boh nechce, alebo nemôže odpustiť a pomôcť? Reptal som proti Bohu? Spoliehal som sa opovážlivo na milosrdenstvo Božie? Veril som v povery a veštby? Zúčastnil som sa na špiritistických schôdzkach? Zanedbával som modlitbu? Premáhal som roztržitosť v modlitbe? Dopustil som sa svätokrádeže, svätokupectva?

II. Vyslovoval som meno božie a iné posvätné mená neúctivo, v rozpustilosti a hneve? Vyslovoval som sa potupne o svätých veciach? Klial som? Rúhal som sa Bohu? Zlorečil som, preklínal (žiadal iným zlo)? Prisahal som sa falošne alebo ľahkomyseľne pred súdom alebo súkromne? Porušil som sľub, urobený Bohu?

III. Konal som v nedeľu alebo v prikázaný sviatok bez nevyhnutnej potreby služobné práce? Kázal som ich iným robiť? Zanedbal som v nedeľu alebo v prikázaný sviatok z vlastnej viny sv. omšu? Prišiel som na ňu z nedbanlivosti až po obetovaní a odišiel som z nej pred sv. prijímaním? Správal som sa neslušne v chráme? Prekazil som iným, najmä podriadeným účasť na sv. omši?

IV. Bol som k rodičom alebo predstaveným neúctivý slovom alebo správaním? Nebol som voči ním neposlušný? Vo vážnej alebo menšej veci? Hneval som ich, zarmucoval, vysmieval? Vzdoroval som im? Želal som im zlé? Dbal som na ich napomínania? Zapríčiňoval som im zbytočnú starosť alebo bolesť? Modlil som za nich? Znášal som sa so súrodencami? Posmieval som sa zo starších? Znevažoval som duchovné osoby? (Dospelí, najmä rodičia, zamestnávatelia, predstavení: Staral som sa o náboženskú a mravnú výchovu dietok a nedospelých služobných? Dozeral som na nich, karhal som ich, napomínal a trestal? Dávam im zlý príklad? Staral som sa o ich výživu a zdravie? Zaobchádzal som s podriadenými nespravodlivo?)

V. Poškodzoval som si zdravie nemiernosťou v požívaní pokrmu, nápoja (opilstvo), v zábave, športe, práci, nedbanlivosťou v povinnej starostlivosti o zdravie, výstrednosťou v šatení, fajčením? Vystavil som sa ľahkomyselne nebezpečenstvu ťažšieho úrazu alebo smrti? Ublížil som inému na tele, na zdraví (aj zapríčinením zármutku, starostí, duševnej bolesti)? Zapríčinil som z ľahkomyselnosti alebo nedbanlivosti ťažší úraz alebo smrť? Hneval som sa? (Hnev je rozčúlenie mysle, spojené s túžbou po pomste, s neprajnosťou, škodoradosťou. Prosté umiernené rozčúlenie nie je ešte hnev. Takisto nie je hnevom prerušiť priateľstvo alebo načas odoprieť pozdrav alebo hovor, aby sme inému dali pocítiť, že nám ublížil. Lež nadlhšie, natrvalo alebo bez náležitej príčiny odmietnuť pozdrav a iné prejavy spoločenského obcovania sa považuje za hnev.). Bol som pyšný (preceňoval som seba samého, nezriadene som túžil po cti a prednosti)? Bol som žiarlivý? Prechovával som pomstychtivosť? Rozhneval som iných, zapríčinil som zvady, bitky? Dal som pohoršenie (zapríčinil som slovom alebo skutkom hriech iných, najmä dietok, mladistvých a podriadených)? Radil som iným hrešiť? Popudzoval som ich k hriechu? Kázal som im hrešiť? Privolil som k ich hriechu? Mlčal som k hriechu? Pomáhal som iným k hriechu? Zastával som sa hriechov iných, trestal som hriechy, chválil som hriech iných (Týka sa hlavne rodičov a predstavených)? Týral som zvieratá?

VI. a IX. Myslel som dobrovoľne na necudné veci? Túžil som po nich? Hovoril som klial, spieval necudne, hovoril som necudné žarty? Schvaľoval som necudné reči a žarty napr. smiechom? Previnil som sa necudnými pohľadmi, kresbami, dotykmi (na sebe alebo iných), tancami? Navštevoval som nemravné divadelné a filmové predstavenia? Čítal som nemravné knihy, časopisy, články? Počúval som dobrovoľne nemravné reči (keď sa tomu ľahko dalo vyhnúť)? Dráždil som sa pohlavne? Ukojil som sa sám so sebou? Dopustil som sa smilstva? Nemám nebezpečné známosti? Nevyhľadávam hriešne príležitosti?

VII. a X. Nepoškodil som niekoho na majetku krádežou, lúpeźou, klamstvom, podvodom, úžerou? Zúčastnil som sa na krádeži? Prijal, kúpil som ukradnutú vec? Zapríčinil som škodu? Zabránil som škode (keď to bolo mojou povinnosťou)? Nahradil som škodu? Vrátil som požičanú a nájdenú vec? Bažil som po cudzom majetku? Zdržoval som, skracoval spravodlivú mzdu? Bol som nedbanlivý v povinnostiach povolania (aj školských), služobných úradných, stavovských? Bol som lakomý (nesmierne dychtivý po majetku), závistlivý? Bol som lenivý? (Lenivosť je dobrovoľná nechuť k povinnosti; len vtedy je dobrovoľná a teda hriechom, keď sa pre ňu zanedbá povinnosť. Nechuť, pre ktorú sa nezanedbá povinnosť, nie je hriechom.)

VIII. Luhal som? Vo vážnej alebo menšej veci? Nastala z toho škoda inému? Ohováral som (vyjavoval bez potreby chyby iného)? Osočoval som (vymýšľal alebo zväčšoval chyby iného)? Napravil som škodu a krivdu, ktorá z toho vzišla? Upodozrieval som bez príčiny? Posudzoval som opovážlivo? Klebetil som (znepriateľoval som iných donášaním)? Udával som so zlým úmyslom? Potupil som bližného (prezývkou, výsmechom, úderom)? Lichotil som iným (chválil som ich proti svojmu presvedčeniu pre vlastný prospech)? Pretváral som sa? Porušil som tajomstvo listovné, úradné, zverené (ktoré som sa dozvedel pod podmienkou, že ho nevyzradím), prirodzené (vec takej povahy, že ju samo svedomie zakazuje vyzradiť)?

Zadržal som prikázaný pôst? Zdržal som sa mäsitého pokrmu v dni, keď je to prikázané? Zúčastnil som sa na hlučných zábavách v posvätné dni?

Vzbudenie dokonalej ľútosti

Po spytovaní svedomia, ku ktorému napomáha duševné zrkadlo, ich treba čo najskôr oľutovať dokonalou ľútosťou (pomodliť sa Vzbudenie dokonalej ľútosti nižšie), ktorá odpúšťa všetky úprimne oľutované hriechy. Následne sa treba ešte snažiť vyhľadať právoplatne vysväteného tradičného katolíckeho kňaza a vyznať mu dané hriechy vo svätej spovedi.

Vzbudenie dokonalej ľútosti

Bože môj, srdečne ľutujem všetky svoje hriechy, lebo som nimi urazil Teba, môjho Boha, najhodnejšieho lásky, ktorého zo srdca milujem viac ako všetko ostatné na svete, ako svoje najväčšie a nekonečné dobro. Nie obava pred stratou nebeských radostí, ktoré si prisľúbil svojim verným, nie strach pred miestom múk vynucuje si moju bolesť a môj žiaľ nad mojimi hriechami, ale Tvoja dobrotivosť a láska, utrpenie a smrť Tvojho Božského Syna a moje srdce, otvorené pre Tvoju lásku. Z lásky k Tebe chcem sa chrániť každého hriechu a každej príležitost k nemu, lebo opovrhujem všetkým, čo by mohlo uraziť Tvoju dobrotu. Príď mi na pomoc svojou milosťou, aby som splnil, čo som si zaumienil. O to Ťa prosím skrze zásluhy Tvojho Syna, Pána a Vykupiteľa nášho, Ježiša Krista. Amen

Prečo zachovávame tradíciu rímsko-katolíckej cirkvi?

1. Lebo veríme, že Bohočlovek Ježiš Kristus založil svoju Cirkev na Petrovi, ktorý bol umučený v Ríme. Preto sa nazýva Rímskou cirkvou a Peter bol jej prvým pápežom.

2. Pán Ježiš nám určil za Učiteľa Cirkvi Ducha Svätého:

"No obranca Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som hovoril." (Jn 14,26.)

3. Pán Ježiš prisľúbil Petrovi, že bude utvrdzovať svojich bratov vo viere. Teda aj Nástupca sv. Petra pápež, nás má utvrdzovať vo viere:

"No ja som prosil za teba, aby neprestala tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov." (Lk 22,32.)

4. Teda Cirkev, ktorú vedie Duch Svätý musí byť neomylnou inštitúciou, čo sa týka doktríny, sviatostí a prostriedkov svätosti.

5. Duch Svätý vedie Cirkev cez Stolicu Petrovu, čiže cez zástupcov Pána Ježiša, alebo Nástupcov Svätého Petra, teda cez pápežov.

6. Vatikánsky koncil jasne učil, že táto Stolica Petrova (pápežský úrad) nikdy nebude poškvrnená žiadnym bludom, a nikdy nebude učiť proti už raz definovaným pravdám katolíckeho náboženstva.

„Duch Svätý nebol prisľúbený nástupcom sv. Petra, aby učili nové doktríny, ale aby posvätne chránili Božie zjavenie a poklad viery.... a všetci pravoverní Otcovia vždy verili, že Stolica sv. Petra vždy zostane bez škvrny bludu a omylu ...“ (Denzinger 1836)

7. Pápeži a koncily vždy učili, že ani Cirkev nesmie zmeniť podstatu sviatostí, (čiže formu, matériu a intenciu.) (Denzinger 570m).

8. To, že doktrína Cirkvi alebo úmysel pri sviatostiach sa musí vysvetľovať vždy rovnako, učili Lev XIII., sv. Pius X., Pius XII. a iní pápeži.

9. Dnešná Novus ordo sekta, ktorá sa neprávom nazýva Katolíckou cirkvou, zmenila všetko, interpretuje všetko inak a propaguje vyslovené bludy: ekumenizmus, tzv. náboženská sloboda, falošná interpretácia sv. Písma, morálne princípy, atď.

„Keď niekto prichádza k vám a neprináša túto náuku, neprijmite ho do domu, ba ani  ho len nepozdravte, lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch!“ (2 Jn 1, 10. – 11.)

TEDA, AK NEJAKÝ MUŽ UČÍ INÚ DOKTRÍNU NEŽ JE V POKLADE KATOLÍCKEJ VIERY, ALEBO BLUD, NEMÔŽE BYŤ PÁPEŽOM A ORGANIZÁCIA, KTORÁ UZNÁVA BLUDÁRA ZA PÁPEŽA NEMÔŽE BYŤ KATOLÍCKOU CIRKVOU!

biskup Oliver Oravec 17.1.2013

Každodenné modlitby katolíckeho náboženstva

Apoštolské vyznanie viery

Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme; i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Pontia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil do pekiel*, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev všeobecnú, v obcovanie svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen

*mieni sa tým predpeklie, kde čakali duše spravodlivých na odchod do neba, keďže až po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša sa nebo otvorilo

Modlitba Pána

Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď k nám kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého. Amen

Pozdravenie anjelské

Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen

Pravdy katolíckeho náboženstva

Ktoré pravdy katolíckeho náboženstva musíme zvlášť výslovne vedieť a veriť?

Zvlášť výslovne vedieť a veriť musíme:

1. Že je jeden Boh;
2. Že Boh je spravodlivý sudca, ktorých dobrých odmeňuje a zlých trestá,
3. Že sú tri božské osoby: Otec, Syn a Duch svätý;
4. Že druhá božská osoba človekom sa stala, aby nás svojou smrťou na kríži vykúpila a na veky spasila;
5. Že duša ľudská je nesmrteľná;
6. Že milosť Božia je nevyhnutne k spaseniu potrebná.

Pohania, ktorí kresťanské učenie nikdy nepočuli, musia, aby spasenia dosiahli, aspoň veriť v existenciu Boha, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá, ako i v prostredníka, ktorý by záchranu pokolenia ľudského sprostredkoval, alebo v prozreteľnosť Božiu, ktorá ľudí nejakým spôsobom spasiť chce.

Prečo musím šesť základných právd zvlášť výslovne vedieť a veriť?

Šesť základných právd musím zvlášť výslovne vedieť a veriť, pretože sú základom kresťanského života.

Každá budova, ak má pevne stáť, musí byť vybudovaná na pevných základoch. Podobne i život kresťanský musí byť vybudovaný na pevnom základe, a tým sú vyššie uvedené základné pravdy. Pretože ten, kto by neveril a nevedel, že je Boh, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá, nesnažil by sa mu dobrými skutkami zapáčiť a nebál by sa skutkov zlých.

Kto by neveril a nevedel, že sú tri božské osoby a že druhá božská osoba človekom sa stala, aby nás svojou smrťou na kríži vykúpila a na veky spasila, nesnažil by sa pre seba získať ovocie vykúpenia.

A kto by neveril a nevedel, že je milosť božia ku spaseniu nevyhnutne potrebná, stratil by, poznajúc svoju slabosť a nedokonalosť, nádej, že dosiahne svoj nadprirodzený cieľ.

Nie je nutne potrebné, aby každý kresťan, ktorý nadobudol užívania rozumu, tieto základné pravdy doslovne a v tom poradí, v akom v katechizme uvedené sú, poznal a odriekať vedel, ale stačí, keď ich dokáže vyjadriť len svojimi slovami, predsa však správne.

Kto pravdy tieto nepozná, nemôže obdržať sviatostné rozhrešenie. Hovorí sa teda, že tieto pravdy veriť musíme "potrebou prostriedku".

Čo sa nám prikazuje ešte okrem šestoro základných práv vedieť?

Okrem šestoro základných právd sa nám ešte prikazuje vedieť:

1. Apoštolské vyznanie viery;
2. Modlitbu Pána a pozdravenie anjelské;
3. Desatoro Božích prikázaní a pätoro prikázaní cirkevných;
4. Sedmoro svätých sviatostí;
5. Hlavné pravidlá kresťanskej spravodlivosti.

Tieto pravidlá musí každý kresťan, ktorý rozumu nadobudol, vedieť a veriť pod hriechom smrteľným.

Pretože sa nám prikazuje, aby sme pravdu túto vedeli, hovoríme, že ju veriť musíme "potrebou príkazu". Kto by pravdy tieto vlastnou vinou nepoznal, nemohol by dostať vo sv. spovedi rozhrešenie. Ospravedlňuje len nezavinená nevedomosť.

Kto bez vlastnej viny pravdy tieto nepozná a sľúbi, že sa vynasnaží, aby ich poznal, môže dostať rozhrešenie.

Ak pozorne uvážime, čo sa nám tu prikazuje vedieť, zisťujeme, že sa nám tu vlastne velí, aby sme poznali všetko, čo je obsiahnuté v katechizme. Pravdaže, nevyžaduje sa od každého, aby uvedené pravdy poznal doslovne a podrobne, ale stačí ak ich pozná aspoň v podstate. Avšak rozumie sa samo sebou, že čím viac kto mal príležitosť učiť sa sv. náboženstvo, tým väčšia znalosť sv. viery sa od neho vyžaduje.

Zdroj: Dr. Antonín Podlaha, Výklad velikého katechizmu katolíckeho náboženství