Aby sme sa Tridentskej svätej omše ako pravej nekrvavej obety Pána s nábožnosťou zúčastnili, musíme si uvedomiť, že svätá omša je tá istá obeta, ktorá bola na Hore Kalvárii obetovaná, iba s tým rozdielom, že na Kalvárii bola preliata skutočná krv Ježiša Krista, pri svätej omši sa však preliatie len naznačuje. Keby si obety na Hore Kalvárii bol prítomný býval: s akou nábožnosťou a s akým pohnutím by si sa tej vznešenej obety sv. omše zúčastňoval! Oživ teda v sebe vieru a uváž, že tá istá obeta sa koná teraz na oltári, a že túto obetu neprináša iba kňaz, ale aj všetci prítomní, takže v istom zmysle všetci o úrad kňazský pri svätej omši sa delia, pri ktorej jednému každému z nás zásluhy z utrpenia Pána sa privlastňujú.
Ďalej musíme uvážiť, že obeť omše svätej ustanovená je zo štyroch príčin:
a. Pre oslavu Božiu;
b. Ako zadosťučinenie za hriechy naše;
c. Pre vďaky činenie za dary Božie;
d. Na dosiahnutie milostí Božích.
A tak je naznačený spôsob, ako by sme mali na svätej omši prítomní byť, aby sme pri nej veľké požehnanie nadobudli.
1. Najprv býva Boh skrze Bohočloveka Ježiša Krista, ktorý sa pri svätej omši obetuje, neskonale oslávený, viac ako keby Mu životy všetkých ľudí i anjelov boli obetované.
2. Po druhé, prináša sa obetovaním Ježiša Krista pri svätej omši Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy všetkých ľudí, zvlášť všetkých prítomných; týmto sa hlavne privlastňuje ovocie tej istej Božskej krvi, ktorá ako cena vykúpenia nášho na Hore Kalvárii vyliata bola. Podľa toho dostáva sa Bohu každou svätou omšou väčšieho zadosťučinenia za viny naše, než ktorýmkoľvek iným dobrým skutkom. Musíme si však dobre uvážiť, že hoci obeť svätej omše sama o sebe má cenu neskonalú, predsa ju Boh iba v miere obmedzenej prijíma, a síce vždy podľa duchovnej hodnoty tých, ktorí prítomní sú; preto je spasiteľné viac svätých omší sa zúčastniť.
3. Po tretie, vzdávame Bohu pri svätej omši hodne vďaky za všetky prijaté dobrodenia.
4. Po štvrté, pri svätej omši môžeme dosiahnuť všetky milosti, ktoré sebe alebo iným vyprosujeme. Sme nehodní milosť prijímať; Ježiš Kristus dal nám však prostriedok skrze ktorý sa milosťou hodnými stať môžeme: je to obeť svätej omše, pri ktorej Otca nebeského v mene Jeho prosiť máme a pri ktorej s prosbami našimi On sám prosby svoje spája.
S akou dôverou by si sa modlil, keby si istotne vedel, že Matka Božia so všetkými blahoslavenými nebešťanmi s tvojou modlitbou spája svoje modlitby! Vedz ale, že keď skrze obeť svätej omše Boha vrúcne za milosť prosíš, Ježiš Kristus s Tebou a za Teba prosí, On, ktorého samotného modlitba neskonale viac zmôže, než modlitba všetkých svätých v nebi; vedz, že sa za teba nielen modlí, ale že za teba aj zásluhy svojho prehorkého utrpenia obetuje!