HoreSrdcia.org

Víno ponúka svet, avšak nikdy nie nepomiešané. To, čím opojí, pomieša so žlčou.

Zneľúbi sa to najlepšie, lebo je pomiešané s tým najhorším. Zlý úmysel nakazí tie najlepšie skutky. Konaj ich tak, aby si im nič neprimiešal z nevôle, pokrytectva, zo sebeckosti, alebo samolásky!

Prečo zachovávame tradíciu rímsko-katolíckej cirkvi?

1. Lebo veríme, že Bohočlovek Ježiš Kristus založil svoju Cirkev na Petrovi, ktorý bol umučený v Ríme. Preto sa nazýva Rímskou cirkvou a Peter bol jej prvým pápežom.

2. Pán Ježiš nám určil za Učiteľa Cirkvi Ducha Svätého:

"No obranca Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som hovoril." (Jn 14,26.)

3. Pán Ježiš prisľúbil Petrovi, že bude utvrdzovať svojich bratov vo viere. Teda aj Nástupca sv. Petra pápež, nás má utvrdzovať vo viere:

"No ja som prosil za teba, aby neprestala tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov." (Lk 22,32.)

4. Teda Cirkev, ktorú vedie Duch Svätý musí byť neomylnou inštitúciou, čo sa týka doktríny, sviatostí a prostriedkov svätosti.

5. Duch Svätý vedie Cirkev cez Stolicu Petrovu, čiže cez zástupcov Pána Ježiša, alebo Nástupcov Svätého Petra, teda cez pápežov.

6. Vatikánsky koncil jasne učil, že táto Stolica Petrova (pápežský úrad) nikdy nebude poškvrnená žiadnym bludom, a nikdy nebude učiť proti už raz definovaným pravdám katolíckeho náboženstva.

„Duch Svätý nebol prisľúbený nástupcom sv. Petra, aby učili nové doktríny, ale aby posvätne chránili Božie zjavenie a poklad viery.... a všetci pravoverní Otcovia vždy verili, že Stolica sv. Petra vždy zostane bez škvrny bludu a omylu ...“ (Denzinger 1836)

7. Pápeži a koncily vždy učili, že ani Cirkev nesmie zmeniť podstatu sviatostí, (čiže formu, matériu a intenciu.) (Denzinger 570m).

8. To, že doktrína Cirkvi alebo úmysel pri sviatostiach sa musí vysvetľovať vždy rovnako, učili Lev XIII., sv. Pius X., Pius XII. a iní pápeži.

9. Dnešná Novus ordo sekta, ktorá sa neprávom nazýva Katolíckou cirkvou, zmenila všetko, interpretuje všetko inak a propaguje vyslovené bludy: ekumenizmus, tzv. náboženská sloboda, falošná interpretácia sv. Písma, morálne princípy, atď.

„Keď niekto prichádza k vám a neprináša túto náuku, neprijmite ho do domu, ba ani  ho len nepozdravte, lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch!“ (2 Jn 1, 10. – 11.)

TEDA, AK NEJAKÝ MUŽ UČÍ INÚ DOKTRÍNU NEŽ JE V POKLADE KATOLÍCKEJ VIERY, ALEBO BLUD, NEMÔŽE BYŤ PÁPEŽOM A ORGANIZÁCIA, KTORÁ UZNÁVA BLUDÁRA ZA PÁPEŽA NEMÔŽE BYŤ KATOLÍCKOU CIRKVOU!

biskup Oliver Oravec 17.1.2013

Pravdy katolíckeho náboženstva

Ktoré pravdy katolíckeho náboženstva musíme zvlášť výslovne vedieť a veriť?

Zvlášť výslovne vedieť a veriť musíme:

1. Že je jeden Boh;
2. Že Boh je spravodlivý sudca, ktorých dobrých odmeňuje a zlých trestá,
3. Že sú tri božské osoby: Otec, Syn a Duch svätý;
4. Že druhá božská osoba človekom sa stala, aby nás svojou smrťou na kríži vykúpila a na veky spasila;
5. Že duša ľudská je nesmrteľná;
6. Že milosť Božia je nevyhnutne k spaseniu potrebná.

Pohania, ktorí kresťanské učenie nikdy nepočuli, musia, aby spasenia dosiahli, aspoň veriť v existenciu Boha, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá, ako i v prostredníka, ktorý by záchranu pokolenia ľudského sprostredkoval, alebo v prozreteľnosť Božiu, ktorá ľudí nejakým spôsobom spasiť chce.

Prečo musím šesť základných právd zvlášť výslovne vedieť a veriť?

Šesť základných právd musím zvlášť výslovne vedieť a veriť, pretože sú základom kresťanského života.

Každá budova, ak má pevne stáť, musí byť vybudovaná na pevných základoch. Podobne i život kresťanský musí byť vybudovaný na pevnom základe, a tým sú vyššie uvedené základné pravdy. Pretože ten, kto by neveril a nevedel, že je Boh, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá, nesnažil by sa mu dobrými skutkami zapáčiť a nebál by sa skutkov zlých.

Kto by neveril a nevedel, že sú tri božské osoby a že druhá božská osoba človekom sa stala, aby nás svojou smrťou na kríži vykúpila a na veky spasila, nesnažil by sa pre seba získať ovocie vykúpenia.

A kto by neveril a nevedel, že je milosť božia ku spaseniu nevyhnutne potrebná, stratil by, poznajúc svoju slabosť a nedokonalosť, nádej, že dosiahne svoj nadprirodzený cieľ.

Nie je nutne potrebné, aby každý kresťan, ktorý nadobudol užívania rozumu, tieto základné pravdy doslovne a v tom poradí, v akom v katechizme uvedené sú, poznal a odriekať vedel, ale stačí, keď ich dokáže vyjadriť len svojimi slovami, predsa však správne.

Kto pravdy tieto nepozná, nemôže obdržať sviatostné rozhrešenie. Hovorí sa teda, že tieto pravdy veriť musíme "potrebou prostriedku".

Čo sa nám prikazuje ešte okrem šestoro základných práv vedieť?

Okrem šestoro základných právd sa nám ešte prikazuje vedieť:

1. Apoštolské vyznanie viery;
2. Modlitbu Pána a pozdravenie anjelské;
3. Desatoro Božích prikázaní a pätoro prikázaní cirkevných;
4. Sedmoro svätých sviatostí;
5. Hlavné pravidlá kresťanskej spravodlivosti.

Tieto pravidlá musí každý kresťan, ktorý rozumu nadobudol, vedieť a veriť pod hriechom smrteľným.

Pretože sa nám prikazuje, aby sme pravdu túto vedeli, hovoríme, že ju veriť musíme "potrebou príkazu". Kto by pravdy tieto vlastnou vinou nepoznal, nemohol by dostať vo sv. spovedi rozhrešenie. Ospravedlňuje len nezavinená nevedomosť.

Kto bez vlastnej viny pravdy tieto nepozná a sľúbi, že sa vynasnaží, aby ich poznal, môže dostať rozhrešenie.

Ak pozorne uvážime, čo sa nám tu prikazuje vedieť, zisťujeme, že sa nám tu vlastne velí, aby sme poznali všetko, čo je obsiahnuté v katechizme. Pravdaže, nevyžaduje sa od každého, aby uvedené pravdy poznal doslovne a podrobne, ale stačí ak ich pozná aspoň v podstate. Avšak rozumie sa samo sebou, že čím viac kto mal príležitosť učiť sa sv. náboženstvo, tým väčšia znalosť sv. viery sa od neho vyžaduje.

Zdroj: Dr. Antonín Podlaha, Výklad velikého katechizmu katolíckeho náboženství